home

Stav socioekonomického využívania

LESNÉ HOSPODÁRSTVO - VODNÉ HOSPODÁRSTVO - POĽNOHOSPODÁRSTVO - POľOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO

OSÍDLENIE A VÝSTAVBA - TURISTIKA A REKREÁCIA - DOPRAVA - ŤAŽBA NERASTNÝCH SUROVÍN

NÁHRADA ZA OBMEDZENIE BEŽNÉHO OBHOSPODAROVANIA

    Hospodárenie v lesoch

    Lesy Národného parku Nízke Tatry zaberajú 127 761 ha, čo predstavuje cca 70 % celého územia. Vo vlastnom území národného parku je 64 481 ha lesných porastov, čo je 88,6 % výmery NP, z toho je zaradených do kategórie hospodárskych lesov 12 876 ha (20 %), lesov osobitného určenia 14 323 ha (22,2 %) a kategórie ochranných lesov 37 282 ha (57,8 %).
    Vlastníkom lesov na celom území NP je v súčasnosti viac ako 35 právnych subjektov. Vo vlastníctve štátu je 61,56 % lesov.
       
    prehľad podľa druhu užívania

    Obhospodarovanie lesov je vykonávané na území 25 lesných hospodárskych celkov (LHC).
    K bežným hospodárskym činnostiam, vykonávaným pri pestovaní, výchove a obnove lesa sa v posledných rokoch priradila aj zvýšená náhodná ťažba, v dôsledku spracovania vetrovej kalamity, postihujúcej najmä južnú časť Nízkych Tatier (OLZ Beňuš), a tiež "kôrovcovej" kalamity, vyskytujúcej sa na oboch stranách pohoria zhruba v rovnakej miere. Zvýšené náhodné ťažby sú dôsledkom súčasného stavu lesov, porastov s narušenou štruktúrou, vyznačujúcimi sa malým odolnostným potenciálom s veľmi nepriaznivým vývojom a v niektorých častiach neschopnosťou autoregulácie. Príčinou tohto stavu je narušenie ekologickej stability lesných ekosystémov zmenou druhovej, priestorovej i vekovej štruktúry lesných porastov, ktorá sa výrazne odlišuje od prirodzených lesov. Ďalej sú to meniace sa ekologické podmienky a spolupôsobenie celého radu škodlivých činiteľov (imisie, vietor, hmyz, zver, sucho, sneh) a v neposlednom rade aj neodborné spôsoby obhospodarovania, nevykonanie základných porastných a výchovných opatrení, použité technológie.
    Hore uvádzané skutočnosti sa začínajú naplno prejavovať aj v ochranných lesoch, tvoriacich hornú hranicu lesa, plniacich predovšetkým mimoprodukčné funkcie, kde k spomínaným škodlivým činiteľom sa pridáva aj fyzický vek porastov. Ozdravné opatrenia, v týchto lesoch vykonávané užívateľom, často obsahujú vo svojich projektoch lesnú dopravnú sieť nevhodne trasovanú, narušujúcu zóny ticha a refúgiá, a používajú pri ich realizácii sadbový materiál bez dôrazu na jeho provenienciu,drevinovú skladbu, výškový prenos, ktorý je v takýchto náročných pedologických a klimatických podmienkach bezpodmienečný.
    Ani územie Nízkych Tatier sa nevyhlo výrazným negatívnym ľudským zásahom. V porovnaní s ostatnými karpatskými pohoriami na našom území došlo v Nízkych Tatrách na rozsiahlych plochách k podstatnej zmene drevinového zloženia, najmä v prospech smreka a borovice (predovšetkým východná a severozápadná časť pohoria), čo sa odrazilo aj na floristickom zložení týchto porastov. Azda najvýraznejším zásahom bolo odlesnenie rozsiahlych plôch, vrátane najvyšších polôh pohoria, najmä počas valašskej kolonizácie. Vznikli tak sekundárne lúky a pasienky a hole využívané už niekoľko storočí ako pasienky. Na odlesnených plochách sa postupne vyformovali sekundárne nelesné rastlinné spoločenstvá. Po zanechaní pravidelného obhospodarovania nastupuje sekundárna sukcesia, v dôsledku ktorej sa tieto plochy rôznou rýchlosťou stávajú opäť lesom, ktorý však nezodpovedá drevinovým zložením ani štruktúrou pôvodnému lesnému spoločenstvu.

    hore

    Hospodárenie s vodou

    Územie NAPANT a jeho ochranné pásmo je vodohospodársky významným celkom, čo je dokumentované tým, že podstatná časť územia tvorí oblasť prirodzenej akumulácie vôd Nízke Tatry. Vyhl.č.13/78 Zb. Hydrogeologické podmienky Nízkych Tatier sú vhodné pre tvorbu podzemných vôd. Zdokumentované zdroje v hydrogeologických štruktúrach na severe i juhu predstavujú cez 2,5 m3.s-1. Riečnu sieť tvoria na severe ľavostranné prítoky Váhu vrátane Č. Váhu s prítokmi, na juhu pravostranné prítoky Hrona. Pod Kráľovou hoľou pramení i rieka Hnilec v povodí Hornádu. Z prírodných vodných plôch zachovalo sa ľadovcové Vrbické pleso a menšie plieska na severnej strane v centrálnej časti. Výskyt mokradných oblastí evidujeme v N.Tatrách len v menších rozlohách (Pohorelské vrchovisko, na Doštianke a.i.)
    Odtokový režim povrchových vôd je v podstate prirodzený. K miernemu ovplyvneniu došlo výstavbou PVE Čierny Váh (environmentálne dopady nie sú vyhodnotené). Ovplyvnený režim odtoku je na Starohorskom potoku - hydroenergetická kaskáda Motyčky - Jelenec - St. Hory, na Jasenianskom potoku - energetický systém v Jasenianskej a Lomnistej doline, na potoku Bystrianka medzi obcami Bystrá - Valaská. Častý problém tu i na novších MVE je nedodržiavanie sanitárneho biologicky potrebného prietoku pod odbernými miestami. Ďalšie historické stavby na tokoch NP a OP (Korytnica, Ľupčianka, Malužiná, Sopotnica, Vajskovský potok, Bacúšsky potok), ktoré v minulosti slúžili na splavovanie dreva sú nefunkčné a v súčasnosti neovplyvňujú vodný režim.
    Režim povrchových vôd nepriaznivo ovplyvnili hospodárske činnosti v minulom režime ako lesníctvo, poľnohospodárstvo, čiastočne cestovný ruch i športové aktivity. Išlo o holoruby v lese, rekultivácie PPF, výstavba (napr. v povodí Vrbického plesa). Podobnou činnosťou (lesníctvo, doprava) bol narušený prírodný jav - bifurkácia potoka Križianka.
    Kvalita povrchových vôd je čiastočne ovplyvnená vplyvom imisií na zrážkové vody (zníženie pH). Hlavným zdrojom znečistenia vôd naďalej ostávajú znečistené resp. nedostatočne čisté vody zo sídiel, z niektorých oblastí cestovného ruchu a z poľnohospodárskej činnosti. K zníženiu znečisťovania povrchových vôd odpadnými vodami dochádza postupnou výstavbou ČOV v centrách cestovného ruchu (Dem. dolina, Lipt. Ján, Tále, Trangoška, Krpáčovo, Donovaly), ako i v niektorých obciach. Nedostatočná likvidácie odpadných vôd pretrváva v oblasti Čertovice vrátane Bôc a v mnohých obciach tak na južnej strane (Mýto p. Ďumbierom, Bystrá, Horná Lehota a.i.) ako i severnej strane (Lipt. Teplička, prejavuje sa výrazným rozvojom rias v koryte Čierneho Váhu).

    hore

    Poľnohospodárstvo

    Na území národného parku sa nachádza 8 361 ha holí, z ktorých časť sa dnes využíva ako trvale trávne porasty na pastvu hospodárskych zvierat s prevahou pasenia oviec a sčasti hovädzieho dobytka. Prevažná časť holí je vo vlastníctve štátu a pozemky na pastvu prenajíma Slovenský pozemkový fond po odbornom vyjadrení Správy NAPANT. Pri svojich stanoviskách pre režim pasenia sa Správa NAPANT opiera o práce prof.Ing. R. Midriaka, DrSc. - "Únosnosť územia národného parku Nízke Tatry nad hornou hranicou lesa so zreteľom na poškodenie pôdy" a tak doterajšie využívanie lúk a pasienkov v národnom parku možno považovať za vhodné. Niektoré lúčne priestory nie sú pravidelne kosené, čo umožňuje sukcesiu lúčnych spoločenstiev a následné ochudobňovanie biodiverzity národného parku. K väčším problémom pri využívaní TTP dochádza v okrajových, prístupnejších častiach národného parku, kde neúmerným zaťažením a intenzifikáciou pastvy, predovšetkým hovädzieho dobytka došlo a ešte aj dodnes dochádza k neúmernému zaťaženiu TTP s následnou plošnou eróziou a nežiadúcemu šíreniu niektorých rastlinných druhov.

    hore

    Poľovníctvo a rybárstvo

    Na území NP sa nachádza 36 poľovných revírov, v užívaní Štátnych lesov 7 revírov, PZ 28 revírov a 1 akciová spol. Výmerou najväčší je revír L.Hrádok (26 635 ha). Priemerná výmera ostatných revírov je 3 801 ha a v zmysle zákona NR SR č.99/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý zakladá právo poľovníctva na vlastníctve pôdy. Súčasná poľovnícka prax chápe poľovné obhospodarovanie revírov ako selekciu smerujúcu k chovateľskému cieľu, t.j. produkcia trofejí a diviny. Poľovné revíry sú obhospodarované rovnako ako v nechránených územiach.
    Výkon práva rybárstva vykonáva Slovenský rybársky zväz a štátne lesy. Toky sú obhospodarované ako v nechránených územiach - t.j. zarybňovanie umelým plôdikom (v minulosti aj nepôvodné druhy rýb). Preto je jednou z prioritných úloh na úseku rybárstva zachovanie pôvodného druhového zloženia ichtyofauny, čo súvisí s umelými zásahmi do tokov a ich hospodárskym využívaním.

    hore

    Osídlenie a výstavba

    Vo vlastnom území národného parku sa nachádza jeden samostatný sídelný útvar - umelo vytvorená obec Demänovská Dolina, ďalej osady Magurka, ktorá je administratívnou súčasťou obce Partizánska Ľupča, osada Čierny Váh administratívne patrí do obce Kráľova Lehota, areály kúpeľov Železnô (admin. patrí do obce Part. Ľupča) a kúpele Korytnica (admin. patria do obce Lipt.Osada).
    Špecifickým problémom je výstavba zariadení pre turistiku a rekreáciu. Na území Národného parku sú dve strediská turistiky a rekreácie s vybudovanými lôžkovými kapacitami - Jasná-Demänovská dolina a Trangoška-Srdiečko-Kosodrevina a dva solitérne objekty - Kamenná chata pod Chopkom a Chata M.R.Štefánika. Ich vplyv na priľahlé ekosystémy národného parku je bližšie špecifikovaný v časti „Turistika a rekreácia".
    V národnom parku sa tiež nachádzajú súbory individuálnej chatovej výstavby v lokalitách Brtkovica, Patočiny, Michalovo, horárne pre výkon lesného hospodárstva a objekty vo vlastníctve poľovných združení, ktoré sú dnes využívané sčasti aj pre rekreačné a komerčné účely.
    Osobitným problémom bola a je výstavba technických zariadení, ako televízneho vysielača Kráľova hoľa, rádiotelekomonikačného zariadenia Chopok, ako aj líniové energetické stavby a zariadenia, ktoré so sebou prinášajú neustále požiadavky na rekonštrukciu a opravy vzhľadom na výmenu technologických zariadení, čo má v prípade ich umiestnenia v centre národného parku tiež negatívny dopad s výraznou antropizáciou okolitého prírodného prostredia.
    Za základnú zásadu hodnotenia uvedených aktivít je potrebné určiť prioritu ochrany prírody nadradenú nad ostatnými sociohospodárskymi požiadavkami. Rozvoj a výstavba predmetných obcí a sídelných útvarov ležiacich v ochrannom pásme národného parku ako aj ostatných vyššie uvedených aktivít sa bude riadiť podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie. V súčasnosti sa spracováva ÚPD v stupni VÚC Nízke Tatry, ako i čiastkové územno-plánovacie dokumentácie zón i sídlených útvarov spolu s vypracovávaním miestnych územných systémov ekologickej stability.

    hore

    Turistika a rekreácia.

    O rozvoji organizovanej turistiky na území Nízkych Tatier môžeme hovoriť od dvadsiatich rokov tohto storočia, kedy boli objavené a sprístupnené Demänovské jaskyne. Najväčší rozvoj však nastal po roku 1948, kedy bola vybudovaná sedačková lanovka na Chopok zo severnej i južnej strany pohoria. Pri údolných staniciach sedačkovej lanovky hlavne v 60-tych rokoch sa začali budovať dve najväčšie a dnes jediné turistické centrá v národnom parku, a to Trangoška - Srdiečko - Kosodrevina na južnej strane, ale hlavne Demänovská dolina - Jasná na severnej strane pohoria. Obe tieto strediská boli umiestnené do centrálnej časti pohoria dnes národného parku. Rekreačné objekty v týchto turistických centrách boli budované bez ucelených koncepčných zámerov a tak rozostavanosť niektorých objektov trvá dodnes.
    Z dynamických foriem turistiky sa v národnom parku najviac uplatňuje v letnej sezóne pešia turistika a v zimnej sezóne lyžovanie. V posledných rokoch je však vyvíjaný tlak rozšíriť formy využívania územia o nové druhy športovo-turistických aktivít, ako sú horská cykloturistika, závesné lietanie, skialpinizmus, pričom samozrejme záujem sa sústreďuje na centrálne časti národného parku. Správa NAPANT usmerňuje a bude usmerňovať a koordinovať uvedené aktivity časovo a priestorovo v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a Návštevného poriadku v súčinnosti štátnou správou, so samosprávami obcí, ako aj Horskou službou Nízkych Tatier juh a sever.
    V minulosti a sčasti aj dnes neregulované športovo-turistické aktivity a využívanie územia národného parku sprevádzané značnými urbanizačnými požiadavkami patria dnes medzi závažné antropické vplyvy na prírodné prostredie národného parku. Situovanie turistických centier do centra národného parku (Demänovská dolina, Srdiečko - Kosodrevina), pomerne hustá sieť TZCH, vysoká návštevnosť v letnom a zimnom období spôsobujú predovšetkým na flóre úbytok druhov citlivých na zašľapávanie, prenikanie a šírenie nepôvodnej vegetácie, zmenu druhového zloženia vysokohorských spoločenstiev. Z hľadiska fauny sú postihnuté živočíchy citlivé na vyrušovanie prítomnosťou človeka. Patria k nim napr. dravé vtáky - orly, druhy tetrovovitých vtákov, svišť vrchovský, kamzík vrchovský-tatranský, rys ostrovid. Osobitným problémom sa stáva medveď hnedý, ktorý v turistických centrách využíva pre svoju potravu zle zabezpečené odpadky z prevádzky reštauračných zariadení, čím postupne stráca svoju prirodzenú plachosť a návyky, a stáva sa nebezpečným aj pre samotných turistov.
    Výrazným devastačným vplyvom turistiky je erózia TZCH. V NAPANT je celkom 802 km TZCH, z toho 167 km je nad hornou hranicou lesa. 107 km chodníkov nad hornou hranicou lesa sa vyskytuje na veľmi málo odolnom pôdnom plášti, čo si vyžaduje zvýšené požiadavky na ich údržbu. K plošným eróziám dochádza aj na lyžiarskych zjazdových tratiach, ktoré sú zle zabezpečené voči vodnej ako i niválnej erózii.
    Pre návštevníkov je v národnom parku v Demänovskej doline informačné stredisko s celoročnou prevádzkou, v oblasti Srdiečko - Trangoška je informačné stredisko so sezónnou prevádzkou.

    hore

    Dopravné využívanie územia.

    Celé územie NAPANT je po jeho obvode sprístupnené štátnymi cestami ako aj železničnou dopravou. Cestnú sieť tvoria predovšetkým cesty I. a II. triedy, pre lokálne sprístupnenie obcí ležiacich mimo hlavné cestné ťahy slúžia kratšie úseky doplnkovej cestnej siete tvorené cestami III. triedy, pre sprístupnenie dolín mimo intravilány obcí sú vybudované miestne a účelové komunikácie.
    "Na pozemných komunikáciách každoročne hynie veľký počet živočíchov. Pri dopravných nehodách spôsobených veľkými druhmi živočíchov dochádza i k smrteľným úrazom ľudí. Vplyv cestnej a železničnej dopravy na prírodu je však oveľa významnejší v menej nápadných dôsledkoch. Rozdrobovanie biotopov a bariérový účinok líniových stavieb má priamy vplyv na biologickú diverzitu územia a ekologickú stabilitu krajiny." [RNDr.Viliam Klescht, Ing. Dušan Valachovič - Ochrana živočíchov na pozemných komunikáciách, ŠOP SR, B.Bystrica 2002] Publikácia je vystavená vo formáte PDF (191 MB) a skomprimovanú (ZIP 20 MB) si ju môžete stiahnuť tu
    Tri cestné komunikácie II. a III. triedy vedú priamo do územia národného parku resp. cez územie národnej prírodnej rezervácie (NPR). Štátna cesta č.II/584 v úseku obce Pavčina Lehota - Demänovská dolina (8,5 km) vedie územím národného parku, ako aj NPR Demänovská dolina. Na tomto úseku je pravidelná autobusová doprava 12 x denne, ako aj individuálna osobná doprava či už trvalých obyvateľov ako aj návštevníkov. Štátna cesta č. II/584 v úseku obec Bystrá - Srdiečko (10,5 km) vedie dolinou Bystrá, kde je tiež pravidelná autobusová doprava 4 x denne, ako aj individuálna automobilová doprava. Obe štátne cesty, predovšetkým však v oblasti Demänovskej doliny sú využívané motoristami hlavne počas letnej a zimnej turistickej sezóny, čo spolu s nutnou údržbou ciest pôsobí rušivo na zachovalé ekosystémy národného parku. Nepriaznivé účinky hustej cestnej dopravy na faunu a flóru sa prejavujú hlavne kontamináciou prírodného prostredia imisiami zo spaľovacích motorov, ako aj neprimeraným hlukom. Menej frekventovanou je štátna cesta III. triedy v úseku Partizánska Ľupča - Liptovská Lúžna (23 km), kde je autobusová doprava len 2 x denne a hustota individuálnej automobilovej dopravy je vzhľadom na technické parametre cesty zatiaľ únosná aj pre okolité prírodné prostredie. Pri strediskách cestovného ruchu v oblasti Demänovskej doliny je pri obci Pavčina Lehota vybudované záchytné parkovisko s dostatočnou kapacitou na reguláciu a usmernenie individuálnej automobilovej dopravy. V oblasti Tálov sú vybudované len menšie provizórne zachytávacie parkoviská bez potrebnej technickej vybavenosti a vzhľadom na návštevnosť aj s nedostatočnou kapaciou. Na území národného parku je vybudovaných v oblasti Chopok - Jasná a Chopok - Srdiečko 8 sedačkových lanových dráh z toho 7 s celoročnou prevádzkou.

    hore

    Ťažba nerastných surovín

    Na území národného parku sa v súčasnosti nevyskytujú žiadne oficiálne lomy a dobývacie priestory. Lomy boli a sú sústredené do ochranného pásma. K najväčším lomom patria lomy Ružomberok (v k.ú. Ružomberok) a lom Svidovo (v k.ú. Malužiná). V prípade lomu Svídovo ide a aktívny lom, lomy Ružomberok sú sčasti aktívne a sčasti sa využívajú ako riadené skládky TKO. V ochrannom pásme národného parku sa nachádzajú aj banské priestory. Ide o Rudné bane Dúbrava, kde od roku 1990 prebieha útlmový program. V súčasnosti na veľkej časti územia NAPANT prebiehajú prieskumné geologické práce na vyhľadávanie Au rúd, ktoré realizujú domáce i zahraničné banské a geologické spoločnosti. Správa NAPANT v spolupráci so štátnou správou reguluje túto činnosť tak, aby pri geologických prácach rôzneho charakteru nedochádzalo k porušeniu platných legislatívnych noriem na úseku ochrany prírody a krajiny ako aj s perspektívou, že prípadné banské práce nebudú vykonávané priamo v národnom parku, teda na území s tretím a vyšším stupňom ochrany.

    viac   viac o baníctve v Nízkych Tatrách

    hore

Menu

  • NP Nízke Tatry
  •    - súhrn
       - prírodné podmienky
       - analýza
       - využívanie
       - NECONET
  • Územná ochrana
  • Druhová ochrana
  • Pre návštevníkov
  • Aktivity a spolupráca
  • Kontakty
  • Napíšte nám